reklama

Zakázaná láska II

V iný deň, keď už sedeli v aute pred jej domom, videl aká je nešťastná. Schmatol si ju do náručia a začali sa vášnivo bozkávať. Jeho ruka zablúdila pod jej kabát. Keď zacítila jeho ruku na svojom tele, krv sa jej rozprúdila a srdce volalo po jeho nežnostiach, ktoré tak strašne chcela.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Vlastne to chceli obaja. Zrazu sa spamätal a smutným hlasom jej pošepol do ucha: „Musíš  už ísť. Ľúbim ťa. Dobrú noc a pozdrav mamu.“ „Dobrú“ šepla so slzami v očiach. Stála pred dverami, kým neodišiel. Vošla dnu, krátko sa s mamou pozhovárala a šla spať. Na ďalší týždeň ju čakalo veľké prekvapenie. Mama prišla domov z rodičovského združenia akási zachmúrená. So zlým pocitom sa spýtala matky: „Počula si na mňa niečo zlé?“ Mama sa rozplakala, sadla si na gauč a s trasúcim sa hlasom povedala: „Ako si mohla? Je to tvoj učiteľ! A on?...“ „Ty sama dobre vieš, že srdcu sa nedá rozkázať.“ vzlykala. „Vy si neuvedomujete v akej ste situácii? Čo ak na to niekto príde?“ vyslovovala mama nahlas svoje myšlienky. „My to vieme, ale nemienime sa vzdať našej lásky kvôli tomuto,“ vyhlásila rozhodne, „len sa prosím na nás nehnevaj.“ Vieš, že môže mať z toho problémy? Pre Boha, veď máš 17, nie si plnoletá!“ Chvíľu mlčali a potom mama povedala: „Ja ťa ani nemôžem súdiť. Bola som rovnaká. Je to skvelý muž.“ Týmto mama zakončila debatu a odišla do svojej izby. Ona totiž mala tiež staršieho muža, ktorý ju opustil, keď sa dozvedel, že je tehotná. Ona tam ešte dlho sedela a premýšľala. No vzdať sa ho nemienila.   Nikto nevie ako to dokázali, ale prešiel rok a nikto o ničom nevedel. Presne na rok si dohovorili schôdzku na tom mieste, kde to všetko začalo. Poprechádzali sa po parku, no bola strašná zima a znova začal padať sneh. „Ideme domov?“ spýtal sa, ale musel takmer kričať, aby ho počula. Vietor   jeho slova odnášal. Prikývla a prichytila si pevnejšie bundu. „Sadni si, urobím čaj a o chvíľu som pri tebe.“ povedal jej, keď už boli doma. O chvíľu prišiel s dvoma šálkami. Beny ticho spal vo svojom košíku. Pozorovala ho, kým tu nebol. Schúlila sa do rožka gauča a hriala si ruky na hrnčeku. Jemne fúkala do čaju a odchlípla si. Chvíľu zotrvali v takomto príjemnom tichu a len sa na seba dívali. Keď položila šálku na stôl, prisunul sa k nej a nežne ju pohladil po vlasoch. Začali sa bozkávať a ich túžba rástla spolu s vášňou. Jeho ruky vošli pod jej rolák a cítil ako sa začala chvieť. Vyzliekol jej ho, no bál sa, že na to nie je pripravená. No keď sa naňho usmiala, všetky pochybnosti sa rozplynuli. Vzal ju do náručia a odniesol do spálne. Jemne ju položil na posteľ a nechal svojim túžbam voľný priebeh. O chvíľu ležali obaja nahí a jeho ruky kĺzali po jej tele. I on sa začal chvieť. Ich vzrušenie rástlo a ich túžba sa naplnila. Bolo to pre oboch nádherné. Chvíľu ležala v jeho náručí v tichosti, ale potom sa odvážila ozvať sa. Ich rozhovor bol jemný a nežný. Vedel ako sa správať k ženám. Postrehla to v každom jeho pohybe, dotyku. Spýtala sa ho koľko mal žien. Zatváril sa trochu zničene, nechápal ako sa ho to môže pýtať práve teraz, ale odpovedal jej. Boli dve. Obidve ho nechali, pre krajšieho, či bohatšieho. Vlastne sa čudovala, že boli len dve, no on jej povedal: „Ja nie som typ muža, za ktorým sa ženy trhajú.“ „Si ten najúžasnejší človek akého som kedy stretla.“ šepla a pobozkala ho. V nežnom objatí zaspali. Ráno sa zobudila v nálade zasnenej so šťastím v očiach. zacítila vôňu omelety. Omotala sa paplónom a zastala na prahu kuchyne. Stál s panvicou v ruke pri sporáku v bielom tričku a v teplákoch. „Už si hore? Dobré ránko.“ zašepkal , akoby ju nechcel prebrať. Bola nádherná, ako tam stála vo dverách s neupravenými vlasmi, ktoré jej padali do tváre, ako si šúchala nohu o nohu, pretože jej bola zima. „Vráť sa do postele, o chvíľku prídem.“ Poslušne sa otočila a odcupkala do postele. Prišiel s tácňou, na ktorej boli dva taniere s omeletou, chlieb, poháre a džbán s džúsom. Pomarančovým. Mala ho strašne rada a veľmi ju potešilo, že na to myslel. „Poď ešte na chvíľu ku mne.“ prosebne povedala. Vošiel pod paplón a ona si medzi tým obliekla jeho sveter. Ešte aj v tom svetri, ktorý na nej visel vyzerala očarujúco. Keď sa najedli vzal si ju do náručia a posieval jej vlasy bozkami.   V škole mali samé písomky a ona ho už tri dni nevidela. Na konci hodiny informatiky jej povedal, aby prišla po škole k nemu do kabinetu. Nevedela sa dočkať posledného zvončeka. Strašne túžila byť s ním, túžila po ňom. Konečne zazvonilo. Všetci utekali zo školy, len ona ticho s búšiacim srdcom kráčala k jeho kabinetu. Zaklopala a vošla. Otočil sa. Rozbehla sa k nemu a hodila sa mu do náručia. Srdce sa jej skoro rozskočilo od túžby. Začala ho vášnivo bozkávať. On sa od nej odtiahol. Vyľakane naňho pozrela, ale keď videla, že berie zo stola kľúč, upokojila sa. Zamkol, pomalým krokom pristúpil k nej a sebecky si ju pritiahol. Vyzliekol ju, položil na svoj stôl a takto sa milovali.   Keď sa jedného dňa vrátila domov zo školy, sedel v ich obývačke mladý muž. Bol asi o 10 rokov mladší od mamy. Bol pekný – modré oči, vlasy ako uhoľ, športová postava. Ani nevie prečo, rozbúchalo sa jej srdce. Zrazu sa v izbe zjavila mama s táckou v ruke. Videla na nej poháre na stopke a šampanské. „Čo oslavujete?“ spýtala sa. „Len tak,“ povedala mama s tajomným úsmevom na perách, „apropó, toto je Peter. Toto je moja dcéra.“ predstavila ich mama. „Ahoj, veľa som o tebe od mamy počul.“ usmial sa. „Ahoj, ja som zasa o tebe nepočula nič.“ odvetila s určitým sarkazmom v hlase. V jej vnútri sa rozhorel plameň žiarlivosti. Netušila, čo to má znamenať, ale chcela ho mať len pre seba. A ako dni plynuli a on k nim chodil čoraz častejšie, správala sa a vyzerala stále zvodnejšie. Peter o nič nezaostával.  Až raz prišiel ten osudný deň. Peter sa u nich nečakane zjavil. Mal prísť až o hodinu a pol. No bol poblízku a nemal už čo robiť. Chvíľu sedeli vedľa seba na gauči bez slova. Potom začali naraz rozprávať. Zarazili sa a ich pery vzplanuli vo vášnivom bozku v jedny. Strhávali zo seba šaty a v jej spálni sa ocitli už úplne nahí. Takú vášeň prežila po prvýkrát v živote. Ležala mu na ramene a hladila ho po hrudi, on ju po vlasoch. Nič nevnímali, nič nepočuli. Zdvihla zrak k nemu, usmiala sa a znova sa pobozkali. Mama vošla do obývačky a zbadala veci pohádzané na zemi. Tvorili peknú pravidelnú cestičku k dcérinej izbe. Zrazu si všimla, že na zemi neleží Martinovo, ale Petrovo obľúbené tričko. Rozbehla sa do izby s tričkom v ruke, prudko otvorila dvere a zbadala ich v objatí,  ako sa bozkávajú. Podlomili sa jej kolená, zastonala a zakryla si oči Petrovým tričkom. Cítila jeho vôňu. Hodila ho na zem a so zaslzenými očami vybehla z domu. Ona a Peter len sedeli ako prikovaní s otvorenými ústami. „Bože! Martin tu má byť o desať minút!“ skričala. No bolo už neskoro. Martin práve prišiel a veľmi sa čudoval, keď videl uháňajúce auto jej matky. Zľakol sa. Vošiel do domu a nasmeroval si to rovno do jej izby. To čo videl na zemi sa mu vôbec nepáčilo. Do izby vkročil práve vo chvíli, keď vstala z postele a prikrývka sa z nej zosunula. Takto, v Evinom rúchu, stála medzi dvoma mužmi, ktorým patrila, ktorých mala v srdci. Chcela čosi povedať, no Martin sa zvrtol a zabuchol za sebou dvere. Až ňou trhlo. Klesla na stoličku pri toaletnom stolíku a zaborila tvár do dlaní. Martin naskočil do auta a uháňal rovnako ako jej matka. Vošiel asi do najzapadnutejšieho pajzlu v meste, posadil sa k baru a objednal si. Obzrel sa okolo a zbadal jej matku so skleneným pohľadom upreným nikam. Pristúpil k nej – v jednej ruke pohár, v druhej fľaška. „Smiem?“ spýtal sa. Len zdvihla oči a prikývla. „Ako vidím, nebol som tam prvý.“  povedal smutne a vypil na dúšok svoj pohár. Fľašu položil na stôl a všimol si, že ona má to isté. Rozosmiali sa. V ten deň sa veľmi opili a zabudli na to, čo videli pred pár hodinami. Zistili, že majú veľa spoločného. Ako sa spolu tak bavili, približovali sa k sebe. Ona ho pobozkala prvá. Zavolali si taxík, a namierili si to k nemu domov. Pozreli sa na seba. Tvárili sa previnilo i smutne. Peter podišiel k nej a dotkol sa jej pleca. Prudko sa odtiahla a zasypela: „Choď preč!“ „Mám ti zavolať?“ zaskučal. „Nie, už nikdy!“ povedala a pozrela sa naňho umučenými očami. Peter sa otočil, pozbieral si veci a smutný odišiel. On ju skutočne miloval. Znenávidela sa. Ublížila. Všetkým. Sadla do auta a namierila si to rovno k Martinovi. Zastavila neďaleko jeho domu, no nemala odvahu vystúpiť. Tam zaspala. Zobudila sa na svitaní, otvorila oči a pozrela sa k domu. Práve sa otvorili dvere a vyšla z nich jej matka a on. Natiahla sa, objala ho a pobozkali sa. Tisli sa jej slzy do očí. Naštartovala a dupla na plyn. Oni sa otočili za pištiacimi gumami. Bolo to jej auto. Ešte sa na nich pozrela. Slzy jej tiekli prúdom po lícach. Otočila sa naspäť, no cez túto clonu nič nevidela a v plnej rýchlosti narazila do nákladného auta. Jej matka vtedy už utekala za ňou a on stál ako prikovaný na verande. Potom sa spamätal a pribehol za matkou. Klesla mu v náruči na zem a plakala. Polícia konštatovala okamžitú smrť a pitva odhalila ďalšie tajomstvo tohto dievčaťa – čakala plod lásky so svojím učiteľom.  

Veronika Halčáková

Veronika Halčáková

Bloger 
  • Počet článkov:  24
  •  | 
  • Páči sa:  1x

Som realistický "vtipálek" s melancholickou dušou. O tom, čo mám rada sa dozviete z mojich článkov. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéO živote samom

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu