reklama

Zakázaná láska

A znova sa začal školský rok. Kráčala v ľahkých letných šatách napodiv pustou a tichou ulicou. Nič si však nevšímala, hlavu mala sklonenú a rozmýšľala o uplynulom lete. Nič zaujímavé nezažila a to ju mrzelo. Pred školou stáli malé skupinky prvákov a čakali, čo sa bude diať. Ani to ju však nezaujímalo. Zdvihla hlavu a videla pred sebou nápis Gymnázium sv. Vavrinca. Až vtedy si uvedomila ako je sparno. Vošla do vestibulu a už po pamäti kráčala po schodoch do svojej triedy.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)

Vchádzajúc do triedy, ozvalo sa niekoľko hlasov na pozdrav. Usmiala sa a odzdravila. Len čo sa posadila, zazneli ďalšie pozdravy. To prichádzala jej spolusediaca . Až teraz si prezrela všetkých spolužiakov. Nikto sa nezmenil. Pustla sa do rozhovoru s Martinou a počúvala, čo zažila. Ticho jej závidela. Zrazu sa otvorili dvere a trieda stíchla, keď vstúpila triedna profesorka – asi 30 ročná štíhla nízka blondína v letnom kostýme, ktorý zvýrazňoval jej jemné tvary. Bola veselá a usmievavá. Privítala všetkých žiakov v 3. ročníku. Začala rozprávať o školskom poriadku a zmenách ako každý rok, no v tom zapukal reproduktor. Minister školstva a pán riaditeľ mali príhovor. Všetci boli radi, že krátky. Pani profesorka začala odznova čítať školský poriadok, ale ona už nevníma. Unášala sa v svojich myšlienkach ďaleko od reality do svojej budúcnosti....   Asi o dve hodiny išli všetci domov. Odprevadila kamarátku k jej bloku a vracala sa po svojich starých známych uličkách. Prezerla si rozvrh. Učiteľka spomínala, že majú nového profesora informatiky. Skratka jeho priezviska je St. Odložila rozvrh do kabelky a viac sa o to nestarala. Trápilo ju len to, že od zajtra sa učia.Už pretrpela tri nudné triednicke hodiny a prišla matematika. Profesorka ihneď diktovala novú látku a zadávala domácu úlohu. Zazvonilo a v triede nastal šum. Učiteľka sa vytratila. Ticho sedela na svojom mieste a pozerala sa do záhrady. Zvonilo. Všetci sa vyrútili z triedy a polovica sa hnala k učebni informatiky. Zrazu priletela jej spolusediaca a šepkala jej do ucha: „Som zvedavá na toho nového profesora.“ ona len prikývla a pousmiala sa. Skutočne ešte tu nevidela nikoho nového. Dvere učebne sa otvorili a dievčatá sa hrnuli ozlomkrky dnu. Za dievčatami išli chlapci a ona posledná zatvárala dvere. Ešte sa naňho ani nestihla pozrieť a spolužiačka jej už šepká: „Škoda, myslela som si, že bude mladší. A hlavne krajší.“ Zdvihla hlavu a zbadala pred sebou vysokého štíhleho bruneta s bradou. Mohol mať tak 37. Ozval sa: „Dobrý deň, volám sa Martin Stahovec, ako viete som nový profesor informatiky a matematiky na vašej škole. Dúfam, že naše spoločné hodiny budú príjemné.“ Posunul si okuliare na nose. Stále mu padali. Pokračoval ďalej v rečnení a ona si uvedomila, že je vtipný. Začal čítať mená všetkých žiakov. Mal veľmi pekný úsmev. Jeho oči sa smiali spolu s perami. Už   z nich ostali len pomĺčky. Celý deň musela naňho myslieť. Veľmi na ňu zapôsobil. Imponoval jej. Netrvalo dlho a všimol si jej výnimočnú šikovnosť. A keďže mal veľa práce občas ju poprosil o pomoc.     V jeden zimný deň mal znova vtipné poznámky. Rada sa naňho pozerala. Ona nič netušila, ale aj on sa často zamestnáva jej obrazom, jej jemnými črtami, zelenými očami, dlhými rovnými hnedými vlasmi. Ako rád by ich hladil! Po zvonení si ju zavolal ku katedre a prosil ju o pomoc. Vysvetľuje jej čo má ako urobiť. Zohla sa, aby lepšie videla a on zacítil jej príjemný vzdušný parfum. Najradšej by sa pritisol k jej štíhlemu krku a opájal sa touto vôňou celý deň. Keď odchádzala pozreli sa na seba a v ich očiach sa zračila túžba. Obaja cítili to napätie, ale ani jeden z nich si to nepripúšťal. Rýchlo vyšla von a on sa v momente otočil k oknu. Ten pohľad nemohol trvať ani o sekundu dlhšie.Doma sa nemohla sústrediť na učenie a myslela len na tú chvíľu. Až teraz pochopila, prečo sa vždy tak tešila na jeho hodiny. Keď si uvedomila, čo sa s ňou dialo, bola celá nešťastná a zaliata slzami sa vrhla na posteľ a horko zaplakala.   On doma rozmýšľal rovnako. Ona je taká mladá! Je to jeho žiačka! Vzal svojho jazvečíka do lona a hladil ho. Jeho pohľad bol zasnený, ale nie veselý ako zvyčajne, ale plný smútku a nešťastia. Ako to mohol dopustiť? Bolo mu jasné, že sú na tom rovnako. Stačilo, aby si spomenul na ich spoločné hodiny – ako sa doberali, usmievali sa na seba, pozerali tak aby ich nik iný nevidel, ani ten druhý! A hlavne ako po sebe tajne túžili. Snažil sa zabrániť svojmu srdcu, aby ho zaplavovalo láskou, pretože si uvedomoval riziká, tak pre ňu ako aj pre seba, ale márne. Jeho srdce bilo silno ako zvon a to len pre jedinú osobu na svete! Spomínal na chvíle, keď sa im pohľady náhodne stretli a jej líca krásne zrumeneli. Vtedy by ich bol najradšej hladil lupeňami ruží. Nikto netušil aký je v skutočnosti. Každý ho mal za neohrabaného človeka, ktorý vlastne ani nevie, čo je to láska. Ale on tento krásny cit schovával len pre jedinú osobu. Potreboval ísť na vzduch. Vzal teda svojho psíka, hodil na seba bundu a šiel. Ani nevedel kam chce ísť. Poobzeral sa na všetky strany a nakoniec zahol do uličky smerom k parku. Myšlienka na ňu ho sprevádzala celý zvyšok dňa. Rozhodol sa, že sa s ňou musí porozprávať a vyriešiť tento problém. Áno, urobí to hneď zajtra.  Ona sa celý deň len mrvila a bola poblednutá. Všetci spolužiaci sa jej pýtali, či nie je chorá. Ona len zvesila hlavu a záporne ňou pokývala. Keď sa blížila hodina informatiky, posmutnela ešte viac. Ligotali sa jej slzy v očiach, ale musela to pred všetkými skryť. Vlastne ani sama nevedela, prečo je taká smutná. Veď sa vlastne nič nestalo. Nakoniec si povedala, že to budú obavy, čo sa bude diať ďalej. Do učebne vošla so sklonenou hlavou a sadla si na miesto. Bála sa, že keď sa naňho pozrie, v tom moment sa rozplače. Ale keď zdvihla hlavu, stal sa pravý opak jej srdce sa rozbúchalo a celé jej telo sa rozochvelo šťastím, že ho znova vidí i musela sa naňho usmiať. Ani si neuvedomovala, že sa usmieva. V tom momente tam pre ňu nikto nebol. Len oni dvaja. Povedala spolužiačke, že po zvonení ostane tu, že sa ho musí ešte niečo opýtať. Čakala na zvonenie ako na spasenie. Chcela sa s ním, tak ako on s ňou, rozprávať. Počítala každú sekundu. Posledná minúta bola strašná. Po zazvonení sa učebňa vyprázdnila v priebehu niekoľkých sekúnd. Postavila sa a on sa k nej otočil. Takmer sa dotýkali telami. Pozerali si do očí. Nemohli a nestihli si povedať ani slovo z toho, čo chceli. Hodila sa mu okolo krku a on ju nežne objal a pritisol si ju k sebe. V tomto momente boli najšťastnejšími ľuďmi pod slnkom. Opatrne, akoby sa bál, či to smie urobiť, ju pobozkal. Chvela sa mu v náručí. Dlho sa takto ešte objímali, hľadeli si do očí a nepovedali ani slovko. Nemuseli. Nepotrebovali. Napokon prehovorila: „Prečo sa to stalo?“ „Neviem ti odpovedať. Môžem ti povedať len toľko, že som sa dneška bál. Bál som sa, čo mi povieš, čo urobíš...“ „Ja som sa takisto bála. Ani som za Vami, teda za tebou (pousmiala sa) nechcela ísť!“ „Ja by som ťa nenechal odísť len tak! Nepustil by som ťa!“ hovoril jej so žiariacimi očami. Potom dodal: „Ale teraz už musíme ísť bolo by to podozrivé. Och, chcel by som ťa vidieť ešte dnes.“ „Dobre, ale kde? Všade sú ľudia.“ „Chodím so svojím psom do jedného parku. Chodí tam veľmi málo ľudí a nikto ma tam nepozná.“ Vysvetlil jej ako sa tam dostane a upresnil čas. Vyšli z učebne a už jej nebolo. Rýchlo sa zvrtol a kráčal ku kabinetu. Uvedomil si, aké ťažké to budú mať, akí budú musieť byť obozretní. Ale jeho láska ho posilňoval. Hnal ho dopredu pocit, že ho miluje tá o ktorej toľko sníval a nedúfal, že ju niekedy bude mať. Išiel domov so šťastným výrazom na tvári a doma zobral svojho psa do náručia a dobre, že sa s ním neroztancoval po dome. Beny videl, že jeho pán je šťastný a začal veselo pobrechovať a olizovať ho.  O ôsmej stál na dohodnutom mieste v parku a čakal. Už bola tma a bolo aj chladno. Všetko bolo biele. Aj stromy boli prikryté snehom. Zrazu zbadal ako kráča po cestičke útla postava v teplom kabátiku s kožušinkou na kapucni. Vlasy mala rozpustené a vietor sa s nimi hral a vplietal do nich padajúce vločky. Bola krásna. Pozdravili si tichým „ahoj“ s úsmevom na perách a túžobne sa objali. Dali si letmý bozk. A chvíľu takto zotrvali v tichom objatí. Bol to preňho nádherný pohľad – jej nežná tvár, vlasy povievajúce vo vetre a hviezdy okolo. Znova si ju pritisol a bozkával. Čudoval sa, že Beny nežiarli, pretože ho mal doteraz pre seba. Ozval sa: „Zavolal by som ťa k sebe, ale ... či by si to nepochopila zle...“ Domček bol maličký, ale útulne zariadený. Z malej chodbičky, kde bol botník, telefón na rohovom stolíku, kvet a schody do podkrovného bývania sa vstupovalo do obývačky, kde zasa boli asi tri kvety, elektronika, ktorú musí mať každý muž, uložená napravo od dverí v skriňovej stene, rohová gaučová súprava pieskovej farby oproti, sklenený konferenčný stolík a pri gauči Benyho košík. Na stenách bolo zopár obrazov s rôznymi motívmi a pri okne, oproti dverám hodiny. Rozprávali sa o svojich rodinách a rôznych zážitkoch a dobre sa bavili. O pár dní sa zasa stretli. Domov sa vrátila okolo jednej. Zaspala až okolo tretej. Ráno zazvonil budík a ona ho so zavretými očami vypla. Takmer znova zaspala, ale uvedomila si aký je deň. Vyskočila z postele a začala pobehovať po izbe. Vyhádzala takmer celú skriňu, no nenašla nič, čo by sa jej páčilo. Veľmi sa tešila, že s ním strávi takmer celý deň. Myslela si, že má ešte čas, a tak začala veselo poskakovať po izbe a mama na ňu len s úsmevom pozerala a krútila hlavou. Prvýkrát ju videla takúto šťastnú, takto bláznieť od šťastia. Pozrela sa na hodinky a skríkla: „Do čerta! Nestíham!“ Pozrela von oknom a videla ako práve prichádza jeho auto pred ich dom a zastavuje. Rýchlo sa obliekla, pozrela do zrkadla. Vystriekala na seba takmer celú voňavku. Ešte raz sa pozrela do zrkadla, zbehla dolu schodmi, rýchlo si nasunula na nohy čižmy, na hlavu čiapku, pobozkala mamu, schmatla vetrovku a vybehla von. Počas behu ju na seba nešikovne naťahovala a takmer sa zvalila do kopy snehu, ktorý bol zhrnutý na pravo pri bránke. Vystúpil z auta a ona sa mu vrhla do náručia. Pevne ju stisol. Objal ju tak tuho, akoby sa bál, že mu utečie, alebo mu ju niekto ukradne. „Ahoj.“ šepla. „Dobré ránko.“ odpovedal a vtisol jej na pery jemný bozk. Išli sa prejsť do lesa. „Prečo si nevzal Benyho?“ „Bolo by mu dlho, nevydržal by tu s nami.“ Zastala, otočila si ho sebe a nahlas povedala: „Ľúbim ťa! Ľúbim ťa tak, že by som to chcela vykričať do celého sveta!“ „Aj ja teba.“ povedal s úsmevom. Dlho sa na ňu pozeral. V ich očiach sa zračila túžba, láska a nevýslovná neha. Ich pery sa spojili v horúcom vášnivom bozku. Keď sa vrátili domov, matka zavolala dnu aj jeho. Suverénne vystúpil z auta a priamym pevným krokom šiel za ňou k dverám. O chvíľu mama vcupkala s mokrými rukami do chodby. Mala na sebe smiešnu zásteru – nahá žena s figovým listom na správnom mieste. Zabudla si ju dať dole. Keď zbadala, kto pred ňou stojí, začervenala sa lebo si uvedomila, ako musí smiešne vyzerať. „Dobrý deň.“ hlesla. „Dobrý deň, som Martin Stahovec.“ ozval sa príjemným hlasom. Jej mama si utrela ruku do zástery, podala mu ju  a predstavila sa. Chvíľu naňho pozerala a pochopila svoju dcéru, pretože z neho sálal pokoj. Človek sa pri ňom cítil príjemne. Ona ho vzala do obývačky a mama sa zatiaľ s úsmevom pobrala do kuchyne, narezala koláč, urobila kávu, čokoládu a o chvíľu všetko doniesla do obývačky a pohodlne sa usadila do obľúbeného kresla. Ich rozhovor sa niesol v ľahkom štýle. Rozprávali sa o bežných veciach a cítili, že si navzájom všetci traja rozumejú. Dohodli sa, že pôjdu do divadla. O pol siedmej zastalo pred domom jeho auto znova. Vystúpil a vykročil k bránke. Bola otvorená, tak vošiel do dvora. Bol strašne šťastný, že s nimi môže byť a ďakoval Bohu za všetko, za ňu, za chvíle strávené s ňou, za jej mamu. Už teraz si myslel že je to skvelá žena. Divadlo bolo skvelé a veľa sa nasmiali.

Veronika Halčáková

Veronika Halčáková

Bloger 
  • Počet článkov:  24
  •  | 
  • Páči sa:  1x

Som realistický "vtipálek" s melancholickou dušou. O tom, čo mám rada sa dozviete z mojich článkov. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéO živote samom

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu