reklama

Kúa ľudia!

„Neserte mě maminko!“ tak už asi len táto veta chýba v dnešný deň!

Písmo: A- | A+


Ta sme sa vybrali, že ideme do lesa (ja, Zus a Zoe). Kúpili sme si lístky na MHD a len tak kukneme hore na križovatku. A čo nevidia naše hodené očká? -Ako pekne ide náš autobusík okolo. Teda to, že je náš, sme zistili až hore na zastávke. Čo už. Asi som blbo pozrela príchod :) . Stretli sme Luciu, ta že ideme s ňou na
zmrzku. Akonáhle sme nastúpili do busu, začalo to. Jeden čokoládový ujo sa bál Zoe a ja som sa k tomu vyjadrila.
A to bola obrovská chyba! Bo čokoládová teta sa do mňa obula, že čo to má znamenať, nech neurážam. Tak som jej povedala, že to bolo o psovi, nie o čokoláde. A ešte pindala, že Zoe nemá košík (náhubok). Tak som jej povedala, že keď zoženie náhubok pre šteňa, má sa ozvať a dať nám ho :) . Kúa ľudia!
Lucia urobila Zoe jej prvú olievačku v jej psom živote. Rovno pred zmrzlinou. :) Zrazu mi Lucia pchá zmrzku do ruky a ja, že to nechcem. A ona, že to je pre Zus, ale tá už mala svoju zmrzku. Ta čo už? Musela som ju ham-ham, aj keď som na ňu mala chuť ako bulimička na jedlo. Lucia si dala megazmrzku - červený pomaranč, jablko, čučoriedku (riedke čučo:) ), malina a čokoláda. A ja som stále čakala na svojho big uja Paťa. Neukázal sa. :( Kým bola Lucia v obchode, nič je zo zmrzky neostalo :) . To viete, keď musíš, tak musíš :), keď raz začnete so zmrzkou, už neviete prestať! Sedeli sme na lavičke, čakali na Luc a ja som si objímala fľašku vína (Luciinu), jak svoju najväčšiu lásku, s výrazom v tvári: "Stoj, lebo mamička vystrelí!"
A čo teraz? Ta že ideme domov. Utekala som si kúpiť lístok a predbehla som jednu tetu. Mala tam ešte jeden
lístkovač, ale nie! Ona musela mať lístok z toho čo ja! Ona musela počkať! Kúa, ľudia!!!
Nastúpili sme do busu a zasa to žačalo. Jedna ženská s "úžasnými" slnečnými okuliarmi sa do nás obula, že Zoe nemá košík, a no a čo, že je to šteňa, a že ona neveri. Akurát nechápem doteraz, čomu neverí. Kúa ľudia! Prestúpili sme, aby sme sa odviezli aspoň na Lesnícku a odtiaľ pol kilometra hopiki-šupiki pešo domov. A kua vystriedala kuu. Len tak popod nos si hovorila, že šteňa nemá košík. Ta vo mne už 1000 V z toho dňa, ta sme jej to zasa vysvetľovali. Furt zazerala na Zoe, či jej neodkusne nohu a povedala, že aj malý pes môže !uštipnúť! do nohy. No ja som si nevšimla, žeby mala Zoe nejaký sosák. "Zoe! Ukáž sa!" No nemá! Kúa ľudia! Asi jediný svetlý bod tohto dňa - v buse bol Peťo P., ta sme prehodili zopár slov.

P.S.: No a čo, že je to kus vtipný, kus trápny článok. Taký je predsa život! - kus vtipný, kus trápny.

 

Veronika Halčáková

Veronika Halčáková

Bloger 
  • Počet článkov:  24
  •  | 
  • Páči sa:  1x

Som realistický "vtipálek" s melancholickou dušou. O tom, čo mám rada sa dozviete z mojich článkov. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéO živote samom

Prémioví blogeri

Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu